Insitné umenie – segment kultúry, podľa ktorého vojvodinských Slovákov poznajú vo svete

19. apríla 2013
V poradí 66. samostatná výstava insitnej maliarky Alžbety Čížikovej, ktorá sa konala 18. apríla 2013 v Novom Sade, bola zároveň aj prvou výstavou diel insitného umenia v ÚKVS.

Expozíciu tvorí 25 olejomalieb, ktoré zo svojho bohatého fondu do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov priniesla Galéria insitného umenia z Kovačice. Riaditeľka Galérie Mária Raspírová poznamenala, že sa o bohatý fond tejto ustanovizne zaslúžila práve i Alžbeta Čížiková, ktorá im darovala najväčší počet obrazov. Zároveň na úvod programu vernisáže povedala, že ju teší, že sa insitné umenie týmto spôsobom predstaví aj v Novom Sade, v meste, v ktorom sa diela kovačických umelcov nevystavujú tak často.

Foto: Nataša Simonovićová

Život a dielo najstaršej insitnej maliarky (nie len po rokoch, ale aj po tvorbe) prítomným priblížil vytvarný kritik Vladimír Valentík. Medziiným povedal, že Alžbeta Čížiková mala tú výhodu, že ju do tajov výtvarného umenia a narábania štetcom zaviedol Martin Jonáš, ktorému veľmi záležalo aby ten svet kovačického insitného umenia zažil, aby sa vyvíjal a rozrastal. Tak sa aj stalo. Relatívne dlhá cesta kovačickej insity umožnila vojvodinským Slovákom aby sa stali setoznámymi. Je to segment kultúry, podľa ktorého vojvodinských Slovákov vo svete najviac poznajú, bezohľadu na to, že by niekto z nás možno preferoval divadlo, lietartúru alebo niečo iné, ale nás predovšetkým vo svete poznajú na základe tvorby kovačických a padinských insitných maliarov, povedal V. Valentík.

Program vernisáže moderovala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a do sveta kovačickej ľudovej kultúry prítomných zaviedli nie len obrazy A. Čížikovej, ale aj melódie známeho kovačického orchestra Rosička. Výstavu otvorila vedúca Oddelenia pre výskum ľudovej kultúry Etnografického múzea v Belehrade Dr. Vesna Marijanovićová.

 

Ľudový orchester Rosička

Foto: Nataša Simonovićová

Predtým než výstavu otvorila, Vesna Marijanovićová sa zmienila aj o temtickom aspekte vystavených obrazov. Povedala, že Čížiková na svojich dielach zastavuje čas, osviecuje pokojný sedliacky idylický život, každodennosť, ale aj sviatky, najmä svadobné obyčaje. Okrem obyčají časté motívy na jej obrazoch sú aj segmenty zo všedného spoločenského života Slovákov v Kovačici, od každodenného pracovného dňa, poľnohospodárskych prác, až po čas oddychu a zábavy..., povedala V. Marijanovićová.

Na veľké potešenie prítomných, výstavy sa zúčastnila a slova sa ujala aj samá autorka, ktorá prezradila, že vždy mala žiadosť vystavovať v Novom Sade a poďakovala Ústavu pre kultúru, že jej to umožnil. S prítomnými sa rozdelila o svoje maliarske začiatky, ktoré boli ešte v polovici minulého storočia a prezradila čo ju najviac inšpiruje pri tvorbe. Aj keď vďaka tvorbe navštívila mnohé krajiny sveta a získala početné uznania, predsa však zostála blízka svojej Kovačici a svojmu slovenskému národu. To potvrdila aj slovami: „Slováci, my sme velmo usilovní ľudia, ale som si naveky hútala, že zasluhujeme viacej, že misíme byť ešte usilovnejší, lebo v zahraničí nás nevedia telko. Misíme celou silou sa usilovať pokázať, že jesto veda, že vieme pracovať. To ma až doteraz nieslo. Ja som naveky velmo šťastná keď možem tvoriť, zabudnem na všetko, aj na prácu aj na okolie. Za mňa je to život.“

Alžbeta Čížiková

Foto: Nataša Simonovićová

Všetci, ktorí sa budú chcieť zoznámiť s kúskom pestrofarebného života maliarky Alžbety Čížikovej, môžu navštíviť Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde jej obrazy budú vystavené do polovice júna.

Katarína Mosnáková

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.