Čerpotokom hýrili spev, tanec a mladosť

19. júna 2013
V dňoch 14. - 16. júna 2013 v Rumunsku prebiehal 9. ročník medzinárodného festivalu Mládežnicky folklórny Čerpotok, na ktorom sa zúčastnili aj folklórne súbory z Jánošíka a Kulpína.

Mládežnicky folklórny Čerpotok je najväčší folklórny festival Slovákov v Rumunsku, ktorý v dedinke Čerpotok (Valea Cerului) každoročne združuje slovenskú mládež nie len z Rumunska, ale aj zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Srbska. Podujatie organizuje Demokratický Zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku – bihorská oblasť, miestna organizácia Čerpotok a vedenie Mládežnickeho folklórneho súboru Cerovina.

FS Zvolen z Kulpína a FS Jánošík z Jánošíka

Foto: SKUS Jánošík

 Tohto roku zo Srbska na festival pozvanie dostali Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen z Kulpína a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík z Jánošíka. Folklórne súbory týchto spolkov, pod umeleckým vedením Michala Čiliaka a Kataríny Mosnákovej, sa predstavili dvomi kradšími programami v sobotu a nedeľu, ktoré si vyslúžili veľké potlesky obecenstva. Tiež sa zúčastnili krojovaného sprievodu uliciami Čerpotoku a na slávnostnej omši v tamojšom rímskokatolíckom kostole.

Rímskokatolícky kostol v Čerpotoku

Foto: Vlado Zríni

Okrem spolkov zo Srbska do Čerpotoku tento víkend zavítali aj FS Škvarkare zo Slovenska, tiež tanečné kolektívy z Rumunska: FS Salašan (Nadlak), FS Lipka (Budoi), FS Ďatelinka (Vărzari), FS Huta Certeze (Huta Certeze) a vystúpil aj domáci súbor Cerovina. Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj Adrián Miroslav Merka, predseda DZSČR a zároveň poslanec pre národnostné menšiny v rumunskom parlamente, Jeho Excelencia Ján Gábor, veľvyslanec Slovenskej republiky v Bukurešti a Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Jánošícko-vojlovický orchester pobavil návštevníkov festivalu

Foto: Vlado Zríni

Čerpotok je slovenským centrom v bihorskej oblasti Rumunska, vzdialený 21 km od mesta Marghita a 75 km od mesta Oradea. Vznik dediny sa datuje na rok 1898, kde prišli prví Slováci z Gemelčičky a Boromolaku, ktorá je jednou z najstarších slovenských obcí v Rumunsku (1790) pôvodne obývaná Slovákmi z Gemera a Zemplína. Súčasne v Čerpotoku žije 427 Slovákov prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Dedina je známa najmä podľa festivalu Mládežnicky folklórny Čerpotok, vďaka ktorému sa zveľaďuje nie len miestny kultúrny a spoločenský život, ale aj architektúra, o čom najlepšie svedčí stále rozvíjajúci sa areál čerpotockého amfiteátra.

Pomoc kamarátky je v súbore vždy potrebná

Foto: Vlado Zríni

 

Katarína Mosnáková

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.