Recenzia na dizertáciu autorky Dr. Jarmily Hodoličovej, riadnej profesorky– Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi. Publikácia Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine po prvý raz synteticky sumarizuje tvorbu a činnosť Juraja Súdiho na poli zborovej hudby v rôznych hudobných žánroch a v rozvoji interkulturality v multietnickom spoločenstve.

Monografia je rozdelená do 10 častí a sleduje obdobie činnosti v rokoch 1993 – 2011. Úvodom autor stručne predstavuje slovenskú enklávu vo Vojvodine, migrácie na Dolnú zem a zachovanie ľudových piesní, ktoré si naši predkovia priniesli so sebou a ktoré sa spievajú až podnes. Kniha reflektuje otázku interkultúrnosti a multikultúrnosti, čo sa prejavilo konkrétne v mnohých aktivitách v multietnickej Vojvodine a v multikultúrnych aktivitách i v širšom rámci. Tieto pojmy autor ozrejmuje na konkrétnych príkladoch zo svojej hudobnej činnosti. Analyzuje celkový rozvoj vokálnej interpretácie od slovenskej ľudovej piesne až po zborovú hudbu. Cez dejiny činnosti Komorného zboru Zvony, ktorý založil roku 1993 a s ktorým dosiahol najvyššie ocenenia doma a za hranicami štátu, Juraj Súdi predstavil do detailov v časti monografie, ktorá je najobsiahlejšia, všetky cesty a ocenenia, ktoré Zvony získali doma a za hranicami štátu. Báseň Otcova roľa Ivana Krasku sa stala symbolom Zvonov a symbolizuje práve multikultúrnosť pri prelínaní sa textu predstaviteľa slovenskej moderny zo Slovenska v zhudobnenej podobe vojvodinského Slováka Juraja Súdiho. Za osemnásť rokov Zvony vystupujú až v ôsmych európskych štátoch. Samozrejme, že na Slovensku vystupujú najčastejšie, a to, či už v kostoloch, domoch kultúry, alebo na otvorenom javisku. Nebyť autorovho detailného zapisovania všetkých vystúpení, hosťovaní, dokonca cestovania, návštev a novovzniknutých priateľstiev, kniha by nebola úplná, a práve multikultúrnosť sa prejavila aj takýmto spôsobom. Interaktívna multikultúrnosť sa podľa autora prejavila aj na koncertoch pri rozličnom repertoári tohto zboru. Interkultúrnosť zboru sa prezentuje aj pri spolupráci, spoločnom repertoári, pri spoločných vystúpeniach, koncertoch, akciách, súťažiach a spoločných hosťovaniach s Mestským zborom Neven z Báča. Autor poukazuje na to, že spoločné koncerty týchto dvoch zborov, slovenského a srbského, prispeli k vplyvu zborovej kultúry na rozširovanie interkultúrnosti vo Vojvodine.

Monografia obsahuje vzácnu časť Prílohy. Chronológia vystupovania Komorného zboru Zvony a Združenia chórov Zvony a Neven. Spolu 452 vystúpení doma a v zahraničí realizoval samotný autor monografie. Tak je teoretická časť o interkultúrnosti do detailov dokumentovaná a dokonca je aj štatisticky spracovaná. Všetko to bolo realizované vďaka Komornému zboru Zvony. Zvony sú most, ktorý spája národy, rôzne vierovyznania, jazyky a kultúry. Na základe výskumu autora Zvony sú hybnou silou interkultúrnosti medzi slovenskými vojvodinskými snaživcami.

Vedecká monografia vychádzajúca z doktorskej dizertácie Juraja Súdiho predstavuje veľký prínos k dejinám hudby vo vojvodinskom priestore, ale predovšetkým v širšom rámci kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, Srbsku a za hranicami štátu.

Recenzija disertacije autora dr Bogdana Đakovića – Univerzitet u Novom Sadu, Akademija umetnosti

Studija dr Jurija Suđija pod nazivom Delatnost i uticaj slovačke horske kulture na razvoj i širenje interkulturalnosti u Vojvodini predstavlja izuzetan rad na polju povezivanja horske izvođačke umetnosti sa njenom širom socijalnom i društvenom ulogom na prostoru današnje Autonomne pokrajine Vojvodine.

U prvom poglavlju knjige određeni su i obrazloženi problem (uticaj slovačke horske kulture na razvoj i širenje interkulturalnosti) i predmet (slovački horovi u Vojvodini) istraživanja, kao i osnovna hipoteza i očekivani rezultati istraživanja.

U drugom delu dat je kratak istorijski osvrt na migracije i naseljavanje Slovaka u Vojvodini, uz relevantne demografske podatke i osnovne informacije o karakteru narodnog života i institucionalizaciji kulture Slovaka u Ugarskoj i Jugoslaviji.

U trećem i četvrtom poglavlju studije predstavljena je horska muzika, delatnost slovačkih horova i praksa njihovog organizovanja u Vojvodini, sa akcentom na društvenoistorijskom kontekstu nastanka i razvoja umetničke i horske kulture.

U petom i šestom poglavlju detaljno se analizira delatnost, sastav i repertoar kamernog hora „Zvoni“ iz Selenče, sa naglaskom na praksu i posledice koje se određuju kao interkulturne. U petom poglavlju identifikovani su i analizirani konkretni oblici interkulturnog delovanja i prakse hora „Zvoni“, koji se mogu odrediti kao sadržinski (kulturne razmene na regionalnom, nacionalnom i međunarodnom nivou, ekumenska delatnost, vaspitavanje horske publike i omladine, volontiranje i humanitarna delatnost, podsticanje grupnih i ličnih veza među izvođačima, domaćinima i publikom), dok se u šestom poglavlju analiziraju formalni činioci interkulturne komunikacije ovog kamernog hora (članstvo, repertoar i nastupi).

Sedmo poglavlje posvećeno je razmatranjima činilaca, karakteristika i primera interkulturne delatnosti kamernog hora „Zvoni“ i slovačkih horova u Vojvodini sa kojima je ovaj hor sarađivao.

Ova studija je interdisciplinarna i obuhvata oblasti umetnosti, društvenih nauka i muzičke pedagogije. Problem istraživanja naučno je relevantan i od društvenog je značaja, dok je predmet istraživanja precizno određen i dobro operacionalizovan u sklopu teorijskih razmatranja i empirijskog istraživanja. Kao takva ona predstavlja i doprinos afirmaciji horske kulture i kao umetnosti i kao specifičnog vida društvene komunikacije, jer umetnička delatnost horova povlači za sobom i društveno višestruko korisno angažovanje: produktivno provođenje slobodnog vremena, negovanje društvenosti i solidarnosti, dalje muzičko usavršavanje i estetsko vaspitanje, kao i razvoj onih pozitivnih crta ličnosti koje doprinose međusobnom razumevanju, toleranciji i saradnji. Na primeru slovačkih amaterskih horova u Vojvodini, a posebno kamernog hora „Zvoni“, autor je uspeo da pokaže da su to umetnička i izvođačka tela koja su sama po sebi izvor, stecište i sredstvo interkulturne komunikacije.

Recenzija disertacije autora prof. dr Žolta Lazara – Univerzitet u Novom Sadu, Filozofski fakultet

Doktorská dizertácia Juraja Súdiho je vedeckou štúdiou o význame slovenských zborov vo Vojvodine a ich vplyve na rozvoj a šírenie intrerkulturality najmä v pokrajine, ale aj v širšom regióne. Táto dizertácia má interdisciplinárny charakter a zahŕňa oblasti umenia, spoločenských vied a hudobnej pedagogiky. Jej vedecký význam sa odzrkadľuje predovšetkým vo fakte, že problematika zborovej kultúry doteraz nebola rozoberaná ani v kontexte súčasných teoretických koncepcií kolektívnych identít, ani ako činiteľ interkultúrnej komunikácie. Okrem toho je dizertácia prínosná skúmaním spoločenských podmienok, v ktorých sa dnes pestuje a rozvíja kultúrna identita národnostných menšín a etnických skupín v Srbskej republike a v Autonómnej pokrajine Vojvodina.

Z hľadiska metodológie vypracovania dizertácie ide o teoreticko-empirickú štúdiu. V rámci implementácie rozpracovania teoretických problémov kultúrnych kontaktov a multikulturalizmu sa spracúvajú a rozoberajú demografické charakteristiky, záujmy a motivácie členov ochotníckych zborov zo Selenče, Báča, Báčskeho Petrovca a Nového Sadu a súčasne sa v práci nachádza aj systematizovaný dokumentačný a faktografický materiál, ktorý môžeme považovať aj za materiál na skúmanie súčasných dejín Slovákov vo Vojvodine.

Okrem vedeckého významu má dizertácia Juraja Súdiho aj širší spločenský význam, ktorý sa v prvom rade odzrkadľuje v afirmovaní zborovej kultúry aj ako umenia, aj ako špecifického tvaru spoločenskej komunikácie. Umelecká činnosť zborov totiž podmieňuje veľmi dôležité a viacnásobne užitočné angažovanie sa: užitočné trávenie voľného času, pestovanie družnosti a solidarity, ďalšie hudobné vzdelávanie a estetickú výchovu, ako aj rozvoj tých pozitívnych čŕt osobnosti, ktoré prispievajú k vzájomnému porozumeniu, tolerancii a spolupráci. V tomto zmysle by sme zvlášť chceli zviditeľniť časti štúdie, v ktorých sa autor zaoberá sakrálnou hudbou a v ktorých dokazuje, že medzikonfesionálny dialóg nie je len možný, ale že môže byť aj interkultúrnou komunikáciou v plnom význame tohto slova, teda opravdivou výmenou zážitkov a skúseností medzi predstaviteľmi rôzných kultúr.

Majúc na zreteli zloženie, repertoár a činnosť predovšetkým slovenských ochotníckych zborov vo Vojvodine autorovi sa podarilo poukázať na to, že sú to umelecké a interpretačné telesá, ktoré sú samy osebe aj cieľom, aj prostriedkom interkultúrnej komunikácie. V súlade s uvedeným s potešením odporúčam publikovanie doktorskej dizertácie Juraja Súdiho a som tej mienky, že to bude významným prínosom pre afirmáciu a chápanie zborovej kultúry, úlohy a významu slovenskej národnostnej spoločnosti a jej kultúry v AP Vojvodina, ako aj stimulom k rozvíjaniu a pestovaniu rôznorodých tvarov interkultúrneho dialógu.