Mnohotvárnosť portrétov Pavla Čániho

8. avgust 2019
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.

Výstava je tematicky ladená a kultúrnej verejnosti prvýkrát prezentuje portrétnu torby tohto nášho výtvarného umelca. Vernisáže sa okrem početných milovníkov výtvarného umenia a médií zúčastnili aj jednotlivý zástupcovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Slávnostnému charakteru otvorenia výrazným spôsobom prispelo vystúpenia hudobného dua v zložení Ervín Malina, basová gitara, a Vladimir Jakovljević, elektrická gitara. Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovac a povedala niekoľko základných informácii o výstave a motívoch prečo sa ústav tentoraz rozhodol zorganizovať práve výstavu Pavla Čániho.

Kurátorom výstavy je výtvarný kritik a naslovovzatý znalec diela Pavla Čániho, Vladimír Valentík, ktorý stručne, ale výstižne zhodnotil portrétnu tvorbu Pavla Čániho a jej význam v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Pracovník ÚKVS Ladislav Čáni ozrejmil aj niektoré súvislosti, ktoré túto výstavu spájajú s dvoma významnými jubileami a to so stým výročím založenia gymnázia a tlačiarne v Báčskom Petrovci a následne vyzval autora a riaditeľku ÚKVS aby symbolicky odhalili portrét Andreja Labátha, prvého správcu tlačiarne v Báčskom Petrovi, ktorý obohatil vzácnu zbierku portrétov významných osobností kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ktorú od roku 2011 buduje ÚKVS. Česť slávnostne otvoriť výstavu pripadla predsedovi ÚSZZ Jánovi Varšovi.

Pavel Čáni je jedným z neveľkého počtu súčasných slovenských vojvodinských výtvarných umelcov, ktorý sa sústavne venuje otázke prehodnocovania a objavovania nových estetických potenciálov portrétu, tohto remeselne a výrazovo mimoriadne náročného segmentu výtvarného umenia. A hoci pri zrode moderného výtvarného umenia vojvodinských Slovákov stáli dvaja vinikajúci portrétisti, a to Karol Miloslav Lehotský a Zuzka Medveďová, ktorí vytvorili úctyhodnú galériu portrétov, v súčasnosti, v dobe v ktorej prevažuje konceptuálne chápanie umeleckého činu, je portrét ako výtvarné a umelecké zobrazenie konkrétneho jedinca priam zriedkavým a vzácnym javom. S výnimkou početných portrétov nedávno zosnulého Pavla Popa, kresliarskych pokusoch v tejto oblasti Michala Ďurovku, prípadne zidealizovaných Madon a imaginárnych ženských portrétov Viery Fajndovićovej-Súdiovej, na dnešnej výtvarnej scéne vojvodinských Slovákov sa prakticky nestretneme s autorom, ktorý by sa portrétom vážnejšie a dlhodobejšie zaoberal. Ani v prípade Pavla Čániho nemožno povedať, že portrét je ústrednou témou jeho estetických záujmov, ale v jeho tvorbe je napriek tomu prítomný už prakticky štyri desaťročia a súčasnosti sa mu čoraz častejšie venuje. Už na začiatku svojej profesionálnej umeleckej tvorby, teda v prvej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, Pave Čáni, ktorý vyštudoval odbor grafiky, vytvára niekoľko pozoruhodných portrétov a to rôznymi grafickými technikami. Medzi nimi vynikajú najme grafické listy s portrétmi otca, brata, Michala Babinku či Martina Jonáša a charakterizuje ich snaha o výrazovú redukciu a využívanie základných výtvarných prvkov, predovšetkým čiary a jej expresívneho potenciálu. Pavel Čáni je autorom aj cyklu portrétov biskupov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku - olejomalieb realizovaných v klasickom akademickom duchu, príznačnom pre oficiálny portrét, čo si, samozrejme, vyžadoval účel vypracovaných portrétov. Napriek permanentnému záujmu autora o portrét, až táto výstava nám poskytla príležitosť získať ucelenejší obraz o komplexnosti a dôslednosti s akou sa Čáni zaoberá možnosťami znázorňovania ľudskej podobizne. Na výstave je prezentované celkovo 21 portrétov z rozličných tvorivých období autora, čo sa prejavilo aj na ich formálnom charaktere. Jednotlivé portréty charakterizuje neosurrealistické podanie, prítomné napr. na portréte otca, resp. Jaroslava Supka. Portréty autorových blízkych osôb a rodinných príslušníkov sú podané bezprostredným expresívnym, priam halsovským rukopisom, čo autorovi umožnilo vyjadriť bezprostredný emocionálny vzťah k portrétovaným osobám, ako je to pri portrétoch Zorana, Iris a otca, alebo subtílnym a dojímavým vyjadrením psychologického portrétu Maríny.

Portréty z novšieho tvorivého obdobia, ku ktorým patria portréty Samuela Boldockého, Pavla Mučajiho, Miry Brtkovej a Michala Kiráľa sú namaľované na tradičných ľudových kobercoch – handrovkách, ktoré sú prítomné na mnohých obrazoch Pavla Čániho z posledného tvorivého obdobia a ktoré jeho obrazom otvárajú priestor pre rôzne kulturologické a estetické konotácie pri tlmočení jeho diela. Podobný postup autor využil pri vytváraní portrétu matky, ktorý namaľoval/nakresli na a kuchynskej utierke aplikovanej na plochu obrazu. Súčasťou výstavy sú aj portréty Vladimíra Valentíka a Výťazoslava Hronca, ktoré v plnej miere vyjadrujú remeselnú zručnosť autora a jeho schopnosť maliarsky zachytiť nielen fyzickú podobizeň modelu, ale i hĺbku jeho ľudského osudu. Portréty Zuzky Medveďovej, Michala Babinku a Andreja Labátha autor vypracoval na požiadavku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a sú súčasťou spomínanej zbierky portrétov významných osobností kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov. Hoci ide o oficiálne a reprezentatívne portréty vypracované na objednávku, aj na nich autor dokázal zanechať výraznú autorské pečať a neobmedziť sa iba na verné znázornenie podobizne. Napriek rozmanitosti vystavených obrazov, všetky portréty spája isté špecifikum, akási ochranná značka Pavla Čániho, a tou je neustála snaha každý jednotlivý portrét niečím ozvláštniť. Raz je to neobvyklý uhol pohľadu, kolorit, celkové ovzdušie, inokedy motív či prvok neobvyklý pre klasické portréty. A všetko to vo funkcii estetickej nadstavby portrétov a rozšírenia ich interpretačného a kvalitatívneho potenciálu, ale rovnako tak aj vo funkcii skúmania estetických a výrazových možností súčasného výtvarného umenia ako takého.

Napriek skutočnosti, že výstava prezentuje relatívne úzky segment z celkovej tvorby Pavla Čániho, dovolíme si povedať, že opäť v plnej miere potvrdila veľkým význam diela tohto maliara nielen v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ale i v kontexte kultúry a výtvarného umení Srbska a Slovenska.

Výstava bude otvorená do 7. septembra 2019.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović
Vidi još: 

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Iz štampe je izašao prvi dvobroj u 2020. sa dosta interesantnih tekstova od autora koji do sada nisu objavljivani u našem časopisu i sa kojima se naša čitalačka javnost prvi put susreće.
Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová, naša kultúrna dejateľka z Aradáča.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár (10. januára 1934 – 27. marec2020).
V Novom Sade sa od 3. do 9. marca 2020 uskutočnil tradičný Medzinárodný knižný veľtrh.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 2. februára uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy Aleny Klátikovej.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka će i ove godine predstaviti svoja najnovija knjižna izdanja na Međunarodnom sajmu knjiga u Novom Sadu.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na KOORDINÁTOROV celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2020.
Divadelný festival DIDA sa uskutoční od 27. 03 do 5. 04. 2020 v Pivnici.
Iz štampe je izašao dvobroj 11/12 časopisa „Novi život“.