Portrét Miry Brtkovej

12. oktobar 2020
Do galérie portrétov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudol ďalší obraz - portrét Miry Brtkovej.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov od roku 2011 buduje nevšednú zbierku portrétov významných osobností spoločenského a kultúrneho života vojvodinských Slovákov, ktorá v súčasnosti obsahuje už 16 olejomalieb. Autormi všetkých obrazov sú dvaja akademický maliari, vynikajúci portrétisti Pavel Pop, ktorý namaľoval 12 obrazov a Pavel Čáni, ktorý je autorom 4 portrétov.

V piatok 9. októbra do tohto symbolického panteónu bol oficiálne zaradený aj portrét divadelnej a filmovej režisérky, maliarky, sochárky a módnej návrhárky Miry Brtkovej. Obraz bol verejnosti prvýkrát predstavený na výstave vyšívaných obrazov Miry Brtkovej, ktorú ústav zrealizovať pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín umelkyne.

Mira Brtková bezpochyby patrí k najvýznamnejším a najvýraznejším osobnostiam kultúry vojvodinských Slovákov a jej priekopnícke maliarske dielo má osobitné postavenia aj v kontexte výtvarného umenia Srbska a Slovenska.

Vyštudovala odbor réžie na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade (1953) u profesorov Slavka Vorkapića a Vjekoslava Afrića. Ako československá štipendistka bola asistentkou réžie v hranom filme Proti všem, známeho českého režiséra Otakara Vávru (1956). V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou. V roku 1958 režírovala krátke filmy pre filmové spoločnosti Zagreb-film v Záhrebe a Neoplanta v Novom Sade. Mira Brtková vypracovala scenár pre prvý kreslený film Belehradskej školy kresleného filmu - Sólista, autora Nikolu Majdaka. Bola asistentkou réžie talianskych režisérov Pietra Germiho a Alberta Lattuadu (1959).

V Ríme absolvovala štúdium maliarstva na Akadémii výtvarných umení (Accademia di Belle Arti) u profesorov Franca Gentilliniho a Mina Maccariho (1963). V šesťdesiatych rokoch 20. storočia pôsobila v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorú založil japonský maliar, učiteľ, mystik a filozof Nobuya Abe. Svoju prvú samostatnú výstavu v Ríme mala v roku 1964 v galérii ArtflexV roku 1965 Brtková zastupovala Juhosláviu na medzinárodnom sympóziu umelcov, kritikov a historikov umenia v San Maríne a v Rimini.

Počas pôsobenia v Ríme sa začala zaoberať aj módnym návrhárstvom. Jej kreácie inšpirované slovenským ľudovým krojom v známom módnom časopise Vogue pomenovali Camicione Slavo (slovanská košeľa).

K filmu sa vrátila v roku 1970, keď pre belehradskú televíziu podľa vlastného scenára režírovala dokumentárny film Slováci. Následne, v rokoch 1970 – 1971, bola sekretárkou réžie pri natáčaní juhoslovanského hraného veľkofilmu Sutjeska režiséra Stipe Delića.

Bola manželkou filmového režiséra Dragana Kresoju. Mala s ním syna Miloša, ktorý vyštudoval filmovú kameru. V roku 1996 obaja tragicky zahynuli v havárii helikoptéry pri natáčaní filmu.

V roku 2011 Mira Brtková založila Nadáciu Brtka-Kresoja s dokumentačným centrom a galerijnými priestormi v Petrovaradíne.

Pri príležitosti 50. výročia umeleckej tvorby Miry Brtkovej Múzeum súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade zorganizovalo v roku 2012 veľkú retrospektívnu výstavu Nestabilné rovnováhy, ktorá predstavila rôzne oblasti činnosti umelkyne (maľba, sochárstvo, sochárska inštalácia, film a móda).

Mira Brtková je držiteľkou Ceny Savu Šumanovića za výtvarné umenie, ktorú jej udelili v roku 2009 na umeleckej výstave „Art expo“ v Novom Sade.

Zomrela 18. decembra 2014 v belehradskej nemocnici. Pochovaná je na staropazovskom cintoríne.

Autor Portrétu Miry Brtkovej je akademický maliar Pavel Čáni, ktorý doteraz pre ústav namaľoval aj portréty básnika Michala Babinku, maliarky Zuzky Medveďovej a prvého správcu tlačiarne v Báčskom Petrovci Andreja Labátha. Všetky portréty významných osobností zaradené do zbierky ústavu charakterizuje klasické akademické spracovanie oficiálnej portrétovej maľby. Avšak na rozdiel od Pavla Popa, ktorý tieto žánrové úzusy dodržiava takmer absolútne, Pavel Čáni sa pri každom portréte snaží o diskrétnu nadstavbu, prípadne o nenápadný komentár vyjadrujúci autorský postoj samotného maliara k danej osobnosti, prípadne výtvarné vyjadrenie jej charakteru a diela. Raz je to napríklad vyjadrené nečakaným prvkom na portréte, ako je to jablko na portréte básnika Michala Babinku, inokedy prekvapivý kolorit, ako je to prípad aj na portréte Miry Brtkovej.

Zbierka portrétov Ústavu pre kulturu vojvodinských Slovákov už dnes predstavuje vzácny prínos ku kultúrnemu dedičstvu vojvodinských Slovákov a jej význam bude časom a a pribúdaním nových portrétov len narastať.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Archív ÚKVS

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.
U Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka je u četvrtak 12. novembra otvorena nesvakidašnja izložba naivne umetnosti.
V Starej Pazove bola 2. novembra otvorená výstava prác výtvarných umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku.
U četvrtak 29. oktobra 2020. godine u Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka održana je XVI muzikološka konferencija Slovačka muzika u Vojvodini.
V Ústave pre kultúru vojv. Slovákov sa v pondelok 02. novembra 2020 uskutočnila prezentácia novej knižnej publikácie Pavel Chrťan – Master Chef Carving.
Tradičný edukačný seminár na podporu vokálneho umenia a populárneho hudobného žánru sa uskutočnil 23. 10. 2020 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V sobotu 24. októbra 2020 sa vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci uskutočnilo stretnutie popredných slovenských a srbských básnikov.
V rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove je otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.