Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období

5. april 2021
V stredu 31.marca sa v ÚKVS uskutočnila prezentácia najnovšieho, 6. knižného titulu z edície Doktorské dizertácie.

Prezentácia sa uskutočnila v podmienkach pretrvávajúcej pandémie ochorenia COVID-19 a preto sa jej mohol zúčastniť iba obmedzený počet  návštevníkov. Prítomných, prevažne zástupcov médií, a autora publikácie Samuela Koruniaka, ktorý pre túto príležitosť pricestoval z Kolína nad Rýnom, kde v súčasnosti pôsobí ako lektor slovenského jazyka a kultúry, za vydavateľov privítali a o publikácií hovorili Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC.

Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období od Samuela Koruniaka vyšla ako 6. zväzok v rámci edície Doktorské dizertácie vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra. PhD. Samuel Koruniak svoju dizertačnú prácu úspešne obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Keď hovoríme o dejinách spisovnej slovenčiny je to historická, komplexná jazykovedná disciplína, skúmajúca vývin spisovného jazyka z hľadiska jeho genézy, konštituovania, zmien v systéme a v kodifikácii so zreteľom na vývin spoločnosti, jej sociálny a kultúrny život. Je to vedecký opis dejín kultivovania, normalizácie a kodifikačných zmien. Dizertačná práca Samuela Koruniaka má historicko-lingvistické zameranie a interpretuje stav a spoločenské postavenie spisovnej slovenčiny mimo územia centrálneho jadra, v prostredí, kde sa slovenčina etablovala ako menšinový jazyk. Autor sa snažil prezentovať charakter a kontinuitu vývoja spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, čiže v prostredí mimo územia dnešného Slovenska medzi dvoma svetovými vojnami. Je to obdobie, keď sa vojvodinskí Slováci po prvýkrát ocitli mimo územia materskej krajiny, v novom štátnom útvare Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Dejiny spisovnej vojvodinskej slovenčiny už boli témou výskumu vojvodinského lingvistu Daniela Dudka, ale s takýmito komplexnými a dôkladnými výskumami spisovnej vojvodinskej slovenčiny sa stretáme po prvýkrát. Koruniak potvrdzuje konštatáciu a Dudkovu tézu (ako aj tézy iných jazykovedcov), zo svojich publikácií o dejinách spisovnej slovenčiny vo vojvodinskom prostredí, kde tvrdí, že ide o rovnakú slovenčinu, ktorá sa etablovala v určenom prostredí od začiatku obývania a existencie slovenskej enklávy, avšak v novom prostredí nadobúdala a nadobúda špecifické prvky a vplyvy, ktoré sú spôsobené rozdielnymi spoločensko-politickými pomermi, priamo zasahujúcimi aj jazykovú oblasť. A práve táto vojvodinská slovenčina, ako to aj sám Koruniak potvrdil a dokázal v tejto práci si zaslúži, aby bola zaradená a inkorporovaná do problematiky národných dejín spisovnej slovenčiny, pretože je ich neoddeliteľnou súčasťou.

Napriek tomu, že sa obdobie medzi dvoma svetovými vojnami vymedzuje rokmi 1918 – 1939 (od konca prvej svetovej vojny až po začiatok druhej svetovej vojny), autor v úvodných kapitolách stručne prezentuje aj vývin spisovnej slovenčiny pred prevratom, najmä v druhej polovici 19. storočia a na prelome storočí. Historické okolnosti v rámci prostredia umožnili posunúť vymedzenú hranicu aj za rok 1939, pretože v rámci juhoslovanského prostredia sa druhá svetová vojna začala v roku 1941 (apríl). Autor medzník posunul po koniec svetovej vojny vo vojvodinskom prostredí po rok 1944.

Samotná publikácia pozostáva zo siedmych častí. Po úvodných poznámkach o cieľoch, metodológii a terminologických vymedzeniach práce je prvá kapitola VOJVODINSKÁ SLOVAKISTIKA A PROBLEMATIKA DEJÍN SPISOVNEJ SLOVENČINY VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ, kde sú hlavne preskúmané práce Daniela Dudka. Ďalšia kapitola: SLOVENČINA V PROSTREDÍ VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV PRED PRVOU SVETOVOU VOJNOU sa zaoberá stručným spoločensko-politickým vývinom slovenskej menšiny v dnešnej Vojvodine pred prvou svetovou vojnou a vývinom slovenčiny vo vojvodinskom prostredí na prelome storočí. Tretia kapitola SLOVÁCI V KRÁĽOVSTVE SCHS PO PRVEJ SVETOVEJ VOJNE (stručný politicko-spoločensko-kultúrny prehľad) skúma vojvodinských Slovákov a ich kultúrne inštitúcie v medzivojnovom období a problematiku štátnej verzus národnostnej príslušnosti. Štvrtá kapitola OBLASTI UPLATŇOVANIA SPISOVNEJ SLOVENČINY V PROSTREDÍ VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ skúma problematiku slovenčiny a cirkvi, ďalej spisovnú slovenčinu v oblasti školstva, ako aj učebnice, slovenčinu v administratívnoprávnej oblasti, v úradnom styku, v umeleckej tvorbe. V piatej kapitole JAZYKOVÁ KULTÚRA – KULTIVOVANIE A REGULÁCIA SLOVENČINY, PRVOTNÉ NÁZORY O SÚDOBEJ SLOVENČINE VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ autor analyzuje vplyv na jazykové povedomie, ďalej polemiky (vo vojvodinskom kontexte) z hľadiska vývoja spisovnej slovenčiny, názory slovenskej verejnosti na vývin slovenčiny v ČSR, jazykovo-kultivačné pôsobenie v praxi, iné ortograficko-regulačné postrehy a percepciu slovenčiny vo vojvodinskom prostredí. Šiesta kapitola SLOVENČINA V KONTEXTE MEDZIJAZYKOVÝCH KONTAKTOV skúma slovenčinu vo vzťahu k iným jazykom (rusínčine, maďarčine, nemčine, srbčine / srbochorvátčine ako i slovenčinu a češtinu vo vojvodinskom prostredí a nárečovú podobu slovenčiny). Posledná kapitola má pomenovanie NIEKTORÉ ŠPECIFICKÉ PRVKY V PÍSANÝCH PRAMEŇOCH VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ. Zaujímavú časť knihy tvorí aj obrázková príloha .

PhD. Samuel Koruniak sa snažil komplexne zhodnotiť a interpretovať vývin spisovnej slovenčiny v dnešnej Vojvodine v medzivojnovom období.

Autor vo svojej práci dokázal, že analyzovaná problematika historického vývinu spisovnej variety v enklávnom prostredí je jasným signálom toho, že slovenská menšina bola schopná (samozrejme aj vďaka materiálnej podpore materského prostredia) etablovať a kultivovať slovenčinu v jej prestížnej podobe vďaka rôznym sociálnym činiteľom.

Etablovanie slovenčiny v spoločensko-kultúrnych sférach predstavovalo podstatu a základ národnostného povedomia slovenskej enklávy. Autor konštatuje že: systémovo je to rovnaká slovenčina ako v materskom prostredí, ktoráv novom štátnom útvare naberala komponenty, ktoréju zo sociolingvistického hľadiska vzďaľovali od slovenčiny v ČSR. Iný charakter nadobúdala (aj spisovná) slovenčina nie pre prúd vytvorenia a kodifikácie novej slovenčiny v juhoslovanskomprostredí, ale práve pre prostredie, sociálne, spoločensko-politické a kultúrne faktory, ktorévplývali aj na celkovúpodobu slovenčiny mimo hraníc materského prostredia.

Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období od Samuela Koruniaka považujeme za nesmierny prínos vo vývine národných dejín spisovného jazyka.

Text: doc. Dr. Zuzana Týrová, fotografie: Nataša Simonović

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.
U Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka je u četvrtak 12. novembra otvorena nesvakidašnja izložba naivne umetnosti.
V Starej Pazove bola 2. novembra otvorená výstava prác výtvarných umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku.
U četvrtak 29. oktobra 2020. godine u Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka održana je XVI muzikološka konferencija Slovačka muzika u Vojvodini.
V Ústave pre kultúru vojv. Slovákov sa v pondelok 02. novembra 2020 uskutočnila prezentácia novej knižnej publikácie Pavel Chrťan – Master Chef Carving.
Tradičný edukačný seminár na podporu vokálneho umenia a populárneho hudobného žánru sa uskutočnil 23. 10. 2020 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.