Koncert u Selenči

14. februar 2010
U nedelju 14. februara u Sleneči se održao kulturno-umetnički koncert posvećen crkvenom prazniku tzv. Fašiangy koji KUD Jan Kolar već tradicionalno priređuje za meštane Selenče.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

Program pozostával z detských hier, tanečných choreografii, moderných rytmických tancov, veselých výstupov a žartov, a koncipovaný bol tak, že všetci účastníci programu prichádzali do gazdovského domu gazdovi a gazdinej predviesť svoj program a spestriť tak fašiangy. Gazda, obecenstvu dobre známy herec Juraj Zolňan a gazdiná Jarmila Papová sa snažili za pekné vystúpenie štedro odmeniť hostí tradičnou varenou kukuricou, koláčmi ale aj domácim vínom. Vtipné state mali na starosti divadelníci tohto spolku Rastislav Rybársky, Ján Junčoviar a Zdenko Nosál.

Pestrý program, ktorý zaujal plnú sieň selenčského domu kultúry iste prispel k spríjemneniu fašiangového obdobia, ktoré sa najmä v Selenči už tradične oslavuje týmto a podobnými programami.

Juraj Berédi – Ďuky

Záber z fašiangového programu v Selenči

Fašiangy u vojvodinských Slovákov

V tradičnej ľudovej kultúre fašiangy patria do kalendárneho cyklu obyčají a označujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, medzi vianočnými sviatkami a Veľkým štiridsaťdňovým pôstom. Obdobie fašiang je obdobie veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia.

Názov fašiang je odvodený z nem. Faschang čiže vast-schanc označujúci výčap a nápoj pred pôstom. Zaužívaným názvom bol i mjasopust - čas kedy sa smelo konzumovať mäso. U Srbov sa používa názov mesojedje, kým posledný týždeň pred pôstom sa nazýva pokladna nedelja.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V obyčajovom cykle fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. Fašiangovníci pri obchôdzkách dediny boli maskovaní. U nás sú známe rôzne varianty maskovaných sprievodov, v ktorých sa vyskytovali tak napr. zoomorfné masky /koza, kôň, medveď/ známe v Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci a Vojlovici; ako i antropomorfné masky /baba, žid, cigáň, muži preoblečení za ženy/ chodili po Pivnici, Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci, Aradáči, Padine a Vojlovice; a tiež sprievody s veľmi populárnou maskou zo slamy v Kulpíne. Podľa údajov z literatúry vieme aj to, že sa tento zvyk nerobil v Silbaši, Kysáči, Hložanoch, Báčskej Palanke, Lugu, Erdevíku, Starej Pazove, Kovačici, Jánošíku a v Boľovciach.

Tradičná kultúra dolnozemských vojvodinských Slovákov je nedostatočne preskúmaná a o kalendárných obyčajoch máme málo uverejnených údajov. Podľa najnovších výskumov na tému zaznamenávania fašiang, informátori rôznych vekových skupín a z rôznych osád nám krátko odpovedali, že fašiangy sa u nás nikdy neoslavovali a nemajú k tomu žiaden vzťah. Odpovede boli aj: “ňeviem ja čo sú tie fašiangi, ja ňechoďím do kostola“ alebo „a čo sú to fašiangi?“. Z uvedeného možeme konštatovať, že informátori nepoznajú tento názov a nevedia na čo sa vzťahuje. Niektorí však vedia, že sa v tom čase konali svadby, zábavy, tance aj maškarné plesy, ale to nespájajú s fašiangami. V budúcnosti je potrebné pokračovať vo výskumnej práci a zaznamenať všetko to, na čo si ľudia pamätajú. V cirkevnej tradícii sa fašiangy nezaznamenávajú čiže aj nedelné služby sú bežné.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V posledných desaťročiach je zaznamenané oživenie fašiangových osláv v európskych krajinách. Podobne aj u nás sa konajú maškarné plesy v školách, karneválove sprievody mestami a plesy.

                                                                                                                                                                                     Anna Séčová Pintírová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatin autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.
V stredu 22. decembra sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov opäť hemžil deťmi.