Teta sveta v ÚKVS

“Kovačica...Malebná vojvodinská obec, ktorú si Slováci založili ešte pred 213 rokmi svojich kováčov mala vždy. Tí “kuli železo za horúca” a svoje talenty nielen že vedeli objavovať ale aj zviditeľňovať a rozosielať posolstvo o nich do celého sveta. Kovačickí majstri totiž oné charakteristiky Slovákov ako sú: pracovitosť, mierumilovnosť, úcta k vlastným tradíciám či životná radosť dostali svojim jednoduchým maliarskym jazkom na plátno. Najprv jeden, potom ďalší a dnes plejáda maliarov, ktorí sa k tejto myšlienke utiekajú.

Dedinku omaľovanú pestrými a ožarujúcimi farbami svetu na svojich obrazoch odosielala aj Zuzana Chalupová. Jednoduchá to žena, ktorá maľovala srdcom a ktorá by sa v tomto roku bola dožila 90. rokov. Práve z toho dôvodu si dnes zaspomíname na to, aká “teta sveta” skutočne bola a ako hodnoty, ktoré sama vyznávala hlboko poznačili aj našu slovenskú komunitu.”

Tieto slová odzneli v sobotu, 27. júna 2015 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov na výstave usporiadanej pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín Zuzany Chalupovej.

Tejto svetoznámej insitnej maliarke z Kovačice, ktorá svojimi obrazmi utvárala lepší, krajší a humánnejší svet vzdali hold vedúci slovenských vojvodinských inštitúcií, ako i početní návštevníci, ktorí v tento júnový večer ozvláštnili miestnosti ústavu a takým spôsobom sa chceli pripojiť k životu z obrazov Zuzany Chalupovej, ktorý vylúdi iba harmonické tóny, pripojiť sa Zuzaninej optimistickej vízii skutočnosti a budúcnosti.

Úvodom prítomných privítala a pozdravila riaditeľka ÚKVS, Milina Sklabinská, ktorá pripomenula, že je toto jedna z posledných aktivít v ústave, ktoré koordinuje z riaditeľskej funkcie. Jej spolupráca z ústavom, ani z vojvodinskými Slovákmi však týmto nekočí, ba dokonca začína a to iným spôsobom, z nového pracoviska, prácou v prospech vojvodinských a aj všetkých zahraničných Slovákov.

Kto vlastne bola Zuzana Chalupová? Odpoveď na túto otázku podali mnohí. Okrem i nýchi novinár Ján Špringeľ, ktorý vo svojom texte hovorí takto:

Asi mal Lev Nikolajevič Tolstoj jasnovidecké schopnosti, keď budúcnosť maliarstva veštil slovami: „Umenie budúcnosti je umením ľudovým, umením, ktoré budú môcť všetci pestovať a všetci chápať, ktoré bude zrozumiteľným bez ohľadu na kastu a národnosť“. Nebolo potrebné veľmi pátrať zemeguľou a presviedčať sa o pravdivosti spisovateľovho predpokladu. Stačilo zavítať do Kovačice a – navštíviť najznámejšiu vojvodinskú Slovenku na svete. Viac ako tri a pol desaťročia sa Zuzana Chalupová neúnavne kamarátila so štetcom a svetom, s paletou a touto planétou. Vyše tri desiatky rokov predstavovala výtvarnú tvorbu samostatnými výstavami po celom svete.

Sviatok – nesviatok bolo u maliarky – voľakedajšej výšivkárky – rušno. Chalupovej chalupa na Čaplovičovej sa denne plnila zvedavými očami a pozornými ušami. Rozprávačkou bola hostiteľka: tá teta celého sveta bola neobyčajne obyčajná žena. Životný osud jej nedoprial vlastné deti. Hemžili sa však detváky na jej obrazoch. Jej umelecká citlivá duša však splodila a zrodila Katku. Nikde na maľbe nechýbala bodrá a dobrá Katka. Taká, ako i jej matka – „mama Zuzana“.

Na večierku sme sa o živote a diele Zuzany Chalupovej dozvedeli i zo slov Márie Raspírovej, riaditeľky Galérie insitného umenia. Hovoril i Vladimír Valentik, výtvarný kritik a Biljana Sikimićová, odborníčka Balkanologického inštitútu a veľká znalkyňa menšinových kultúr v Srbsku.

Večierok ozvláštnili i hudobníci z Kovačice, ktorí nám potvrdili, že nie len insitou Kovačica žije. Ľudový orchester Rosička z Kovačice zahral slovenské ľudové piesne. Deti z Kysáča, členovia Kultúrneho informačného centra svojim spevom tiež okrášlili večierok a Dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika zaspievala ľudové piesne z Kovačice.

Podľa scenára Miliny Sklabinskej, večierok moderovali Mária Turanská a Anna Margaréta Valentová.

Po oficiálnej časti nasledoval koktail, ktorý pripavil Spolok slovenských žien v Kysáči.