V Padine zazneli diela Viliama Figuša Bystrého

9. septembra 2013
Ubehlo 110 rokov odvtedy ako hudobný skladateľ, pedagóg a organista Viliam Figuš Bystrý prišiel do Padiny. Bola to príležitosť usporiadať koncert jeho diel.

 

Ľudmila Berediová Stupavská

 

V dejinách kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku nemáme mnoho hudobných skladateľov celoslovenského významu, ktorí pôsobili aj na Dolnej zemi. Ba naopak, iba dvaja hudobní skladatelia majú vo svojích životopisoch zapísané, že žili tu medzi nami a zdieľali, aj keď krátko, tento náš dolnozemský osud. Jedným z nich je aj Viliam Figuš Bystrý, tým druhým Mikuláš Schneider Trnavský. Títo dvaja hudobníci sa stretli a zoznámili práve u nás, v Zreňanine, vtedajšom Veľkom Bečkereku keď M.Sch. Trnavský po prvýkrát v roku 1906 uviedol skladbu V.F. Bystrého Pani Rákociová.

Skutočnosť, že tu žili a tvorili je tým správnym dôvodom posvietiť si aj dnes na ich diela a práve v tomto duchu Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 7. septembra 2013 pripravil v Padine jedinečný hudobný zážitok. Ten bol zložený zo skladieb V. F. Bystrého, ako aj z video materiálov, ktoré slovom a obrazom početnému publiku bližšie predstavili túto osobnosť.

Je niečo lyrické na Padine, na Padine Martišovej a Babinkovej, insitnej a divadelnej! Malebná dolina s veľkolepou sakrálnou stavbou uprostred. Horný a dolný koniec dediny. Vertikála. A povestné studne. Mýtické studne, ktoré sa kopali do najhlbších zákutí banátskeho vnútrozemia. Túto lyrickú črtu  jej uznajú aj tí, čo ju už dôverne poznajú a takou ju robia. Krotkosť, čestnosť ľudská v nej, ju takouto robí. Slovenskosť dolnozemská sa v nej zrkadlí. O nej sa neraz zmienime ako o najslovenskejšej dedine... Padina sa odvekov vzdelávala, divadlovala, maľovala, tančila, hrala a spievala. Banátila sa a bystrila. Jej studne mleli bystrú myseľ a dobrý duch. V takejto bystrine, v životadarnom prostedí v prvych rokoch 20. storočia žil a pôsobil Viliam Figuš Bystrý... Tento poeticý text Annamárie Boldockej Grbić uviedol program a slovom tak anticipoval to hudobné, čo po ňom prišlo.

Exkurz do dávnych rokov 1903 – 1907, kedy Viliam Figuš Bystrý v Padine pobudol, pripravil tím ÚKVS. Na námet a texty Mgr.Art. Miliny Sklabinskej a za pomoci obrazového materiálu PhDr. Marianny Bárdiovej PhD., tiež moderátorov Jána Struhára a Marty Pavčokovej, skúsený televízny pracovník Ljubiša Sremčević zostrihal video prílohy, ktoré zaujali prítomných. Striedali sa s hudobnými bodmi a zdynamizovali celkový priebeh koncertu.

 

Ako prvá sa publiku predstavila Ľudmila Berediová Stupavská, ktorá predniesla piesne zo zbierky Tisíc slovenských ľudových piesní: Láska Bože láska, Bledá som ja bledá, Zajtra napozajtra, Nevydávaj sa ty dievča a Hory, hory zelené za klavírneho sprievodu renomovaného klaviristu Mareka Stupavského. Touto zbierkou sa dali inšpirovať aj Denis Galas a Vlastimír Povolný a to piesňami Štyri nôcky nespala som a Pod horami v tej doline za klavírneho sprievodu Mariany Marčekovej.

 

Dina Šuklarová a Marek Stupavský

Druhý hudobný vstup patril najvýznamnejšiemu počinu tohto skladateľa – prvej slovenskej opere Detvan. Ako sám V.F.Bystrý kedysi napísal do svojho denníka: Horúčkovitá radosť ma opanovala, keď som si pri opätovnom čítaní básne predstavil jednotlivé scény, ako ony budú účinkovať na naše obecenstvo, ktoré ešte nikdy nevidelo ani nepočulo slovenskej veci z operného javiska. Predstavil som si, aká to bude kultúrna udalosť a rozkoš pre slovesnkú dušu, keď po prvý raz zaznejú v opernom vystrojení zvuky našej piesne a hudby... Svoj vytýčený cieľ – podať slovenskému národu dielo, v ktorom tento národ uvidí sám seba aj uskutočnil. Detvan, opera v troch dejstvách mala svoje premiérové predvedenie v roku 1928 v bratislavskom Národnom divadle. Z tejto opery bola v Padine predvedená jej uvertúra a štvorručne ju na klavíri podali Marek Stupavský a Dina Šuklarová.

Ďalší segment bol venovaný umelým piesňam. Z cyklu Po poliach a lúkach op. 53 tu boli predvedené pôvodné slovenské piesne s klavírovým sprievodom Ej, zaleť vtáča, Ťažké je lúčenie, Zabudnutie, Janík a Hanička a Ľúbosti, ľúbosti. Predviedla ich renomovaná operná speváčka Jaroslava Benková Vlčeková za klavírneho sprievodu Diny Šuklarovej, profesorky klavíra.

 

Jaroslava Benková Vlčeková

 

Opravdivým vrcholom večierka bolo vystúpenie mužského zboru z Padiny, ktorý tu zaspieval piesne v štvorhlasnej úprave Zmráka sa – na text Ivana Krasku a ľudové A v tej našej záhradôčke a Ej, ženy, ženy... Zbor pod vedením Janka Tomeka vystúpil po prvýkrát a zožal veľký úspech. Títo mladí muži majú všetky predpoklady na to aby nás aj v budúcnosti prekvapili početnými dielami slovenských skladateľov. 

Mužský zbor z Padiny

V programe vystúpil aj komorný zbor Musica Viva s piesňami Na zelenej lúčke a Limbora, limbora. Klavírny sprievod mal na starosti Vladimír Kováč a dirigovali Mariena Stankovićová Kriváková a Anna Medveďová. Skladbou Darmo chodím darmo komorný zbor Musica viva a Mužský zbor z Padiny večierok vyvrcholil.

Musica Viva a Mužský zbor z Padiny

Figušovu celoživotnú tvorbu si nemožno odmyslieť od ľudovej piesne. Je typom piesňového lyrika, ktorému je blízky svet básnickej intimity. Viliam Figuš Bystrý lásku voči slovenskému národu vo svojich hudobných dielach odovzdal celému Slovensku, ale aj nám vojvodinským Slovákom, ktorí si naplno ctíme skutočnosť, že medzi nami, v Padine, strávil jednu časť svojho života – zdôraznila vo svojom príhovore Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Iste jeden z krokov, ktorý bude nasledovať je aj položenie pamätnej tabule, ktorá bude všetkým malým i veľkým Padinčanom pripomínať, že v ich prostredí na začiatku 20. storočia žil a pracoval hudobný skladateľ a autor prvej slovenskej opery - Viliam Figuš Bystrý. 

Milina Sklabinská
Milina Sklabinská
Pozri aj: 

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 24. októbra 2020 sa vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci uskutočnilo stretnutie popredných slovenských a srbských básnikov.
V rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove je otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.
Do galérie portrétov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudol ďalší obraz - portrét Miry Brtkovej.
V piatok 9. októbra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava obrazov Miry Brtkovej.
V Starej Pazove si 5. októbra zaspomínali na nedožité 90. narodeniny významnej umelkyne Miry Brtkovej.
Komorný zbor Musica Viva oslávil 20 rokov plodného hudobného pôsobenia.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Nadácia Miry Brtkovej pripravujú výstavu prác Reflexia I poprednej výtvarnej umelkyne Miry Brtkovej, ktorá bude otvorená v piatok 9. októbra o 15.00h v ÚKVS.
V novom priestore Grafického kolektívu v Belehrade sa od 22. do 26. septembra uskutočnila výstava Sezonárium výtvarnej umelkyne Vesny Opavskej.
Výstava 6. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí bola otvorená v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 19. októbra 2020.
Miestny odbor Matice slovenskej Jánošík zorganizoval 12. 09. 2020 2. kolóniu insitných maliarov a slávnostnú Akadémiu pri príležitosti založenia dediny Jánošík.